Bernardín
Bernardín je plemeno psa spojené so zachraňovaním ľudí z lavín, čo je ale sporné. Isté je to, že Hospic sv. Bernarda choval tieto psy už od roku 1660, používal ich však na ťahanie. Bernardín je veľké plemeno, ktoré sa rozhodne nehodí do mesta a priemerne sa dožíva 11 rokov.Dnešný svätobernardský pes, bežne nazývaný ako bernardín, vznikol v druhej polovici 19. storočia zušľachtením psov, ktoré stáročia chovali mnísi v kláštore Svätého Bernarda v jednom z priesmykov švajčiarskych Álp v blízkosti hraníc s Talianskom. Kláštor založil pravdepodobne v roku 962 mních Bernard z Menthonu, a to hlavne ako útočisko pre pocestných prekonávajúcich Alpy. Bernard bol po smrti vyhlásený za svätého. Priesmyk ležiaci vo výške 2 477 m.n.m. sa v čase Rímskej ríše nazýval „Summus Poeninus“ a viedla ním cesta, ktorú vybudovali rímske légie cisára Claudia. S Rimanmi sa sem dostali aj psy – predkovia dnešných salašníckych plemien. Po rozpade rímskeho impéria sa cesta zachovala a hojne využívala, zahynulo tu mnoho ľudí, takže pred založením kláštora sa priesmyk volal „Mont foux“ (miesto veľkého utrpenia).